Nič nebýva celkom iba náhoda … možno práve tieto slová sa žiadajú
vysloviť na úvod, keď sa objavil úspešný spevácky debut dosiaľ neznámej
ženy. Áno, ženy. Napodiv už päťdesiatničky. Erika je rodená martinčanka,
kde aj dodnes žije a pracuje. Nie je to už dávno to dievčatko zo
základnej školy, ktoré sa s takým zanietením a nebojácne prejavovalo vo
svojich vystúpeniach v rámci detského speváckeho zboru . Otec ako
profesionálny muzikant mal osobitnú radosť a Erika si vtedy ani neuvedomovala,
že vyrastá v rodine poznačenej hudbou. Po mame zdedila
pekný, zvláštne podfarbený hlas, ale všetko to malo dlhé roky význam iba
v úzkom kruhu rodiny. Neskôr sa stal pre nich veľkým vzorom mladší
príbuzný Dalibor, ktorý sa svojím obrovským talentom prepracoval až na
dnešného husľového virtuóza.
Prvoradá bola u Eriky láska k hudbe a k spevu, žiadne iné priaznivé
podmienky jej život k spievaniu a tobôž k vystupovaniu na verejnosti
neponúkol. Prešli desaťročia, láska k spievaniu nezoslabla. Život síce
zmenu neprinášal, ale o to viac si všímala svoje vzory a vytvárala si
svoj veľký sen. Náhoda chcela, že so svojím najväčším vzorom – Jadrankou
sa aj stretla osobne. Vynorila sa
z neznáma, ale prišli prvé úspechy na martinskej pôde amatérov. Diváci
si mohli všimnúť s akou ľahkosťou ich dokáže naladiť na dobrú náladu a
preniesť na nich kus svojho temperamentu. Ten, ktorý spolu s
repertoárom môže pripomínať jej vzor Jadranku, bez toho, aby ju
kopírovala !
Eriku jej blízke okolie už po prvých vystúpeniach spontánne nazvalo
„NAŠA ERIKA“ , ona sama je na to hrdá, veď nespieva pre slávu, ale pre
radosť. Nečakajme u nej spevácke vzdelanie, ani PR showbiznisu, ani
žiadne správanie karieristky. Neživí sa spevom, pracuje v zamestnaní
náročnom na čas. Popri svojej každodennej práci, sa snaží odreagovať
svojím koníčkom, ktorým je muzika … ale je to ona, v pravom slova zmysle „Naša Erika“, ktorá
vie čosi, čo sa vždy oplatí vypočuť si. Pre radosť a dobrú náladu.